Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Československa bol prijatý záborový zákon, ktorý umožňoval rozparcelovanie veľkostatkov nad 150 ha ornej pôdy a 250 ha pôdy vôbec. Tento zákon sa vzťahoval, aj napriek snahám bývalého majiteľa grófa Apponyiho, i na hospodársky dvor, zámok a park v Eberharte. Zábor celého majetku sa uskutočnil 3. mája 1922 a o niekoľko dní neskôr bol vypovedaný i árendátor majetku Rudolf Strasser.
Na Slovensku v tomto období bolo 6 škôl zameraných na roľníctvo a hospodárstvo, z toho 5 slovenských a 1 maďarská škola. Tento počet nestačil, pretože na veľkej časti slovenského územia ešte prevládali tradičné, v podstate stredoveké spôsoby poľnohospodárstva, a bolo životnou nevyhnutnosťou zvýšiť úroveň poľnohospodárstva na Slovensku. Apponyiho zámok bol dosť zachovalý, vyhovoval svojou polohou, mal osvedčené poľnohospodárstvo, prosperujúce zeleninárstvo a kvetinársku a okrasnú produkciu. Navyše hospodársky dvor pri zámku sa napriek svojej zanedbanosti dal využiť ako školský majetok pre prax. To všetko rozhodlo o tom, že výnosom Ministerstva zemědelství v Prahe dňa 18. októbra 1923 bola zriadená Štátna zemědelská škola v Eberharte. Škola bola slávnostne otvorená ministrom poľnohospodárstva Dr. Milanom Hodžom za účasti vysokej štátnej a politickej reprezentácie.
Začiatky fungovania školy boli ťažké, pretože chýbalo zariadenie tried, učiteľských pracovní, ubytovanie pre žiakov i učiteľov. Vedením školy, jej zorganizovaním i zariadením, ako aj zostavením učiteľského zboru a zadovážením inventáru pre školský majetok bol poverený bývalý školský inšpektor a riaditeľ školy v Trnave Ing. Vresky. Škola mala pôvodne dva odbory: Jednoročnú školu hospodársku a Jednoročnú školu záhradnícku. Súčasťou školy boli aj 4 - 6 týždňové kurzy Slobodného učenia sedliackeho a neskôr Poľnohospodárskej poradne. Zo začiatku boli frekventantmi školy prevažne žiaci z blízkeho okolia, neskôr aj z iných oblastí Slovenska, či z Moravy a Čiech. Kedže Krajinský úrad v Bratislave udeľoval študijné štipendiá pre dvoch až piatich zahraničných študentov, študovali tu aj žiaci z Madarska, Poľska, Sovietskeho zväzu, Rumunska, Juhoslávie, Bulharska, Rakúska i z USA, čo bolo možné i vďaka tomu, že škola poskytovala jej frekventantom aj internátne ubytovanie a stravovanie.
Veľký rozsah vyučovacej látky kládol na žiakov veľké požiadavky. Preto hlavnou podmienkou prijatia bola aspoň jednoročná záhradnícka prax a prednosť mali tí uchádzači, ktorí sa mohli preukázať výučným listom. Škola poskytovala žiakom teoretické i praktické vzdelanie vo všetkých odboroch záhradníckeho podnikania a dopĺňala ho pracovnými cvičeniami v školskej zeleninárskej záhrade, škôlke, ovocnom sade, vo vinici, v skleníkoch, v kvetinárskom oddelení záhrady i poznávaním drevín v parku. Školský rok začínal 1. októbra a končil 1. júla. Vyučovacím jazykom bola slovenčina. Najnižšia veková hranica pre prijatie žiaka na školu bola 15 rokov. Každý žiak musel mať svoj očkovací nôž, škôlkársku žabku, záhradnícke nožnice a pracovný oblek.
Do roku 1938 bola účasť na vyučovaní čisto mužská záležitosť. Vysoké nároky boli na záhradnícku prax, preto až dve tretiny z počtu vyučovacích hodín boli venované praktickému výcviku uskutočňovanom na školskom majetku, ktorý sa prispôsoboval potrebám školského vyučovania a praxi. Časť vypestovaných produktov sa spotrebovávala v školskej kuchyni a jedálni.
Učiteľský zbor bol aktívny pri organizovaní rôznych kurzov na dedinách, čím zároveň propagoval školu a jej poslanie spolu s prezentáciou prác žiakov a ich rozpravou k aktuálnym poľnohospodárskym a záhradníckym otázkam pred pozvanými starostami z okolitých obcí.
Po viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 pripadlo Malinovo hortyovskému Madarsku. Tradícia školy však bola v tomto období už natoľko zakotvená, že sa jej priestory využívali aj v tomto období na rôzne školenia, krátkodobé kurzy a Zimné školy roľnícke.
Počas oslobodzovania nebola síce budova zámku poškodená, ale pôvodný inventár školy bol zdevastovaný a veľké škody utrpel školský majetok a park. Škola teda v roku 1945 začala svoju činnosť opäť v ťažkej materiálnej situácii.
Od školského roku 1945/46 až do roku 1948/49 bola v Malinové vytvorená dvojročná Štátna škola roľnícka. V školských rokoch 1949/50 a 1950/51 sa v škole konali trojmesačné odborné kurzy a v rokoch 1951/52 a 1952/53 tu existovala Poľnohospodárska majstrovská škola.
Veľké a kvalitatívne zmeny v histórii školy priniesol rok 1953, kedy bola na základe rozhodnutia vlády z 3. júna 1952 založená poľnohospodárska škola vyššieho typu Poľnohospodárska technická škola a neskôr Stredná poľnohospodárska technická škola, odbor záhradnícky ako jediná svojho druhu na území Slovenska. Nadstavbové štúdium záhradníckeho typu na SPTŠ v Malinové umožňovalo absolventom poľnohospodárskych učilíšť z celého Slovenska doplniť a získať úplné stredné vzdelanie. V roku 1980/81 bola táto forma nadstavbového štúdia zrušená a v Malinové začala svoju činnosť štvorročná Stredná poľnohospodárska škola a od školského roku 1992/93 aj dvojročné nadstavbové štúdium SPoŠ záhradníckeho odboru pre absolventov SOU.
Vznik štátnych majetkov, podnikov záhradníckych a rekreačných služieb miest, komunálnych podnikov, vznik Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a pod. vyvolali zvýšený dopyt po absolventoch poľnohospodárskych škôl a škola v Malinové s bohatou tradíciou bola pripravená na tieto zvýšené nároky reagovať. V tomto období prišlo aj k zvýšenej feminizácii školstva, ked v jednotlivých triedach tvorili dievčatá nadpolovičnú väčšinu. K 20.1.1993 sa mení SPoŠ na Strednú záhradnícku školu v Malinove. Po ukončení školského roku 1995/96 došlo po zásahu Ministerstva pôdohospodárstva SR ako zriadovateľa k osamostatneniu SOUP, v ktorom realizovali od septembra 1997 otvorenie nového atraktívneho učebného odboru viazač - aranžér kvetín. Tento odbor dosiahol čoskoro významné úspechy na rôznych celoslovenských i medzinárodných súťažiach.
Kedže od júla 2001 prešli SOU pod riadenie krajských úradov, bola od 1.9.2002 zlúčením pôvodných samostatných subjektov vytvorená Združená stredná škola záhradnícka. V súčasnom období ZSŠZ poskytuje možnosť vzdelania v štvorročnom študijnom odbore záhradníctvo v odbornom zameraní na kvetinárstvo a sadovníctvo, resp. na viazanie a aranžovanie kvetín, v trojročnom učebnom odbore záhradník a viazač - aranžér kvetín pre absolventov základných škôl, v dvojročnom pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu v študijnom odbore záhradníctvo - záhradná a krajinárska tvorba zriadenom od školského roku 1995/96 pre absolventov stredných škôl a v dvojročnom nadstavbovom štúdiu pre absolventov SOU.